Synonyma: Cichlasoma loisellei
Výskyt: Stredná Amerika-Honduras, Panama a Nicaragua. Ryby sa vyskytujú v povodí stredoamerických riek Ulua River, Cricamola River a Tamarindo River.
Uprednostňujú pomalšie toky riek, močiare a hustú vegetáciu, kde striehnu na drobnejšie rybky, kôrovce a hmyz.
Velikost až 30 cm.
Obecný popis
Veľká hlboko rozpolená papuľa u všetkých druhov rodu Parachromis naznačuje spôsob života týchto veľkých cichlíd. Pre domorodcov, ktorí ich nazývajú „guapotes“, čo v preklade znamená pekný, pekne vyzerajúci, sú to vyhľadávané konzumné ryby, nakoľko dosahujú rozmery 30 až 70cm. Prehľad rýb patriacich do tejto skupiny je uvedený v karte Atlasu pri Parachromis friedrichsthalii.
Parachromis loisellei patrí spolu s Parachromis friedrichsthalii a Parachromis motaguensis medzi menších, ale farebne veľmi zaujímavých zástupcov tohto rodu a tým pádom aj k vhodnejšej voľbe, nakoľko vzhľadom k veľkosti nemajú až také prehnané nároky na rozmery nádrže. Pri týchto troch druhoch môže dochádzať v mladosti k prípadným zámenám. Parachromis loisellei má v angličtine hovorový názov Yellow Guapote. V zajatí samec dorastá zvyčajne okolo 25 cm, len výnimočne 30 cm, a je to pravdepodobne najmenší druh rodu Parachromis.
P.loisellei, P.friedrichsthalii a P.motaguensis sú si v mladosti veľmi podobné, ale v dospelosti môžu byť rozlíšené podľa nasledujúcich znakov:
P. loisellei má veľmi zriedka zvislé pruhy a ak má, má ich veľmi nevýrazné v porovnaní s Parachromis friedrichsthalii. Nikdy nemá na tele červenú farbu ako mávajú Parachromis motaguensis. Voči ostatným druhom má P.loisellei výrazne vyššie telo. Základnú farbu má žltú, nie zlatožltú ako má P.friedrichsthalii. Oproti tomu má P.motaguensis zase výrazne najnižšie telo zo spomínaných cichlíd a na ich tele aj žiabrách sa nachádzajú červené škvrny. Aby to rozoznávanie nebolo až také jednoduché, existuje viac farebných foriem P.motaguensis. Pri forme "Red tiger" je tej červenej prípadne oranžovej dosť hlavne na hlave. Pri druhej forme nám musí postačiť na identifikáciu výrazne nízke telo. Celkovo samice týchto troch druhov patria medzi najatraktívnejšie sfarbené stredoamerické cichlidy.
Parachromis loisellei tak isto ako aj ostatné tzv. menšie farebné Parachromisy si určite vzhľadom na atraktívne sfarbenie a v prípade stredoamerickych cichlíd aj pre veľmi zaujímavé správanie zaslúžia pozornosť akvaristov.
Nádrž: 400 litrov pre jeden pár postačuje, kto však chce kombinovať tieto ryby s inými cichlidami, vhodná bude nádrž o veľkosti 800 litrov dlhá cca 180 cm. Ako pri všetkých cichlidách platí, čím väčšia, tým lepšie.
Náročnost: Kto im dokáže poskytnúť akvárium spomínaných parametrov s dostatočným množstvom úkrytov, podobne ako v prírode, pri dostatočne výkonnej filtrácii a pravidelnej výmene vody sa môže veľa rokov tešiť pozorovaním správania týchto krásnych cichlid.
Poznámky k chovu
Teplota: 22 - 28 °C
pH: 6.5 - 7.5
Voda: sladkovodní; stredne tvrdá až tvrdá
Napriek tomu, že v prírode sa jedná o predátora, v zajatí
tento druh prijíma každé hrubšie suché krmivo či už živočíšneho alebo rastlinného pôvodu.
Parachromis loisellei nie je taký agresívny ako ostatný bratranci tohto rodu, pričom najbližšie sa jeho temperamentu blíži P. friedrichsthalii. V akváriu nad 1000 litrov je možné držať oba druhy spolu, ostatné druhy tohto rodu sú voči P. loisellei príliž veľké alebo temperamentné a tak spolužitie by pravdepodobne nefungovalo. Tiež nie je vhodné kombinovať tieto ryby s agresívnym rodom Amphilophus. Osobne sa mi overilo držanie týchto cichlíd s Cichlasoma salvini, s ktorými zvádzali veľmi atraktívne súboje bez následkov a s Nandopsis tetracanthus a Geophagus brasiliensis. Vo veľkých akváriách je možné kombinovať P. loisellei aj s rodom Vieja.
Poznámky k odchovu (rozmnožování)
Teplota: 25 - 28 °C
pH: 6.5 - 7.5
Voda: stredne tvrdá až tvrdá
Samci sú v dospelosti robustnejší a výrazne väčší, pričom základná žltá farba nie je taká výrazná ako v prípade drobnejšej samice. Tá je skutočne veľmi atraktívne sfarbená s kontrastným pozdĺžnym pruhom. Horná časť tela je často svetložltej až bielej farby.
Samice kladú ikry rovnako ako ostatní zástupcovia rodu na pevný podklad, dutiny nevyhľadávajú. Samičke postačí plochý kameň, v prípade nezohratého páru samica bude potrebovať v akváriu nejaké úkryty pred dotieravým samcom. Pri ochrane ikier samec bude chrániť okolie a môže zraniť alebo zabiť všetky ryby, ktoré sa nebudú môcť vyhnúť konfrontácii s ním.
Další informační zdroje:
Ukaž na Fishbasehttp://www.cichlidae.com
http://www.lindsayfincher.com
Video:
http://www.youtube.com/...
http://www.youtube.com/... - pekný príklad rozdielov medzi druhmi