No tak na takového úředníka bych asi nervy moc neměl a na dotaz jak nakládám s uhynulými rybami bych se asi jednou přemohl a pár mrtvolek před ním spolkl. Ovšem možná bych mu potom musel dokládat, jak nakládám se stolicí po takových hodech

Ano byl to chovatel z Milevska.

Pěkně napsáno. ;-)
Pokud se pamatuji, přes počítání rybiček v akváriích (už nevím, jestli to bylo na prodejně nebo u chovatele) jeden živnostník zvítězil nad úřadem tím, že se proti udělené mu sankci (neprovedený inventurní soupis) bránil soudní cestou - a soudní spor vyhrál!

Soud tehdy uznal, že počítat rybičky v akváriích, resp. udělovat sankce za nespočítání je blbost. Přesné znění rozsudku neznám, ale kauza byla tehdy poměrně dobře medializovaná a v archivech ČT nebo Novy i v tisku by se tahle kuriozita v případě potřeby dala dohledat. Rozsudek by mohl posloužit jako precedens pro další postižené nešťastníky. :-)

Musím žial s obsahom článku vo všetkých bodoch súhlasiť a nech mi admin aj účastníci fóra prepáčia moju následovnú reakciu, ale inak na to reagovať neviem a hlavne nechcem.

Neskutočne ma nasiera / a nejedná sa vždy len o akvaristiku /, keď nejaký jednotlivec vrazí svoje celoživotné úspory a často aj úspory celej svojej rodiny do podnikania a potom začne zázračný kolotoč povinností o ktoré nielen nikto z nás nestojí, ale žial tie vygumované byrokratické mozgy, z ktorých často mnohý nemajú nielen patričné, ale žial často ani základné vzdelanie / veď každý má niekoho vplyvného v rodine, ktorý si na teplé a isté miestečko preprotežuje často celý zbytok svojej rodiny /, sú žial platené z našich daní. Miesto toho , aby si ctili a vážili ľudí, ktorý svojou prácou a svojimi daňami im ich teplé pelechy na polstrovaných kreslách v teplučkých kanceláriách zaisťujú.
Žial to je realita v celej štátnej správe. Za peniaze daňových poplatníkov nielen vymyslia mnohé choromyselné a totálne zbytočné nariadenia, ale ešte aj diktujú, ako si za svoje vlastné peniaze, budete hospodáriť.
Nakoľko som od roku ´89 prešiel mnohými sférami podnikania, viem o čom tu píšem a čo tvrdím. Nakoľko som sa nikde so žiadným ani inteligentným, ani ľudským prístupom v štátnej sfére doteraz nestretol / česť asi dvom výnimkám /, zaujal som presne taký arogantný a vulgárny postoj voči nim, ako to uplatňovali páni byrokrati / do určitého dňa, kým som neskratoval / voči mne. A čuduj sa človeče, skutočne to funguje.
Prestali ma otravovať nezmyselnými nariadeniami a lajstrami, akúkoľvek kontrolu po následnom tel. ohlásení, vykonávajú bez výtiek a odkedy mám reklamu „nekomunikatívneho a arogantného dementa“ / našťastie len pred úradníkmi /, odvtedy ma na rozdiel od mojich úbohých kolegov, radšej každý oblúkom obíde.
Nie je to síce univerzálna rada, ale možno aj tu občas platí, že „ ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva“.
Zaujímalo by ma, či má tiež niekto obdobné skúsenosti.
S pozdravom, Polák Robert.

ad JerryN - ne že bych tři psíky nevlastnil, leč vlastním také docela monstrózní chovný pár managujců a to je superodpadkáč